. Domáca výroba tepla sa neoplatí. Ani teraz, ani v budúcnosti. DALKIA

(12.12.2013; Hospodárske noviny; príloha Energetika 2013, s. 7; -)

Výroba tepla vo veľkom bude vždy efektívnejšia, pretože iba pri nej sa dajú využiť obnoviteľné zdroje vo veľkom, tvrdí Miroslav Kot, obchodný šéf slovenskej Dalkie.

ÚRSO schválil ceny tepla na budúci rok. Prečo sa domácnosti nedočkali zníženia celkovej ceny?

Prevažná časť klientov zaplatí v roku 2014 za teplo pri porovnateľných klimatických podmienkach menej ako v tomto roku. A to vďaka úsporným opatreniam na strane odberu a tiež na strane výroby, a to aj napriek tomu, že jednotková cena tepla neklesá všade, kde sme.

Variabilná zložka tepla išla dole, fixná však zase o približne rovnakú úroveň hore. Čo je za tým?

Fixná zložka ceny tepla, ktorá predstavuje 30 percent celkovej ceny, zahŕňa okrem nákladov na opravy a údržbu systému taktiež odpisy z investícií. Jej mierny nárast je v niektorých našich lokalitách spôsobený investíciami do zlepšenia účinnosti a úsporných opatrení. Tieto opatrenia prinášajú šetrenie paliva pri výrobe tepla, teda každoročný pokles variabilných nákladov aj v budúcich obdobiach.

Domácnosti častejšie premýšľajú o odpojení sa zo systému centrálneho zásobovania teplom (CZT). Čo to spôsobuje?

V niektorých mestách klientov presviedčajú isté subjekty o výhodnosti domových kotolní. Často zavádzajú pri porovnaní cien, keď do ceny tepla z domovej kotolne nezahrnú vstupnú investíciu, ktorú hradia vlastníci bytov z fondu opráv alebo cez pôžičky. Ide často o sumu, ktorá prekračuje 100-tisíc eur.

Teplári vravia, že malé kotolne sa neoplatia, pretože investícia do nich sa nevráti. Čím to máte podložené?

V mestách a obciach, kde pôsobíme, sa pri objektívnom porovnaní nákladov neoplatí dnes investovať do domovej kotolne. Dovolím si tvrdiť, že takéto porovnanie bude v budúcnosti vychádzať ešte viac v prospech centrálnych dodávateľov. Výroba vo veľkom bude vždy efektívnejšia. Iba pri tomto spôsobe výroby je možné využiť obnoviteľné zdroje vo väčšom rozsahu. Rozdiel v cene paliva navýrobu tepla bude logicky tiež ďalej narastať v neprospech malých odberov. To všetko platí pokiaľ, samozrejme, nepríde k masívnemu nárastu odpojení od CZT.

Je to slovenské špecifikum alebo je to celoeurópsky trend?

Napríklad vo Francúzsku a taktiež v ďalších krajinách vznikajú nove štvrte s centrálnym zásobovaním tepla. Paradoxom je, že aj na Slovensku sa nám úspešné darí pripájať nove bytové domy. Nielen v západnej Európe, ale aj v okolitých krajinách je nemysliteľné, aby sa niekto odpojil od centrálneho systému. Nevypláca sa to totiž z ekonomického hľadiska a odradia aj negatívne dosahy na životné prostredie danej štvrte. Miestne úrady nepovoľujú nekontrolovateľný výskyt komínov v obytných štvrtiach. U nás si málokto uvedomuje, že každé odpojenie prináša taktiež zdraženie pre ostatných odberateľov, ktorí zostávajú v systéme. Náklady na údržbu celého systému sa rozpočítajú na menší počet odberateľov.

Existuje na Slovensku koncepcia, podľa ktorej by sa dalo vyhodnotiť, kde sa CZT oplatí a kde už nie?

Nedá sa to povedať vo všeobecnosti. Je nutné vyhodnocovať podľa danej lokality. Štát by však mal povedať, kde sú jeho priority. Máme tu totiž historické dedičstvo v podobe systémov CZT. Áno, domové kotolne môžu byť na niektorých miestach vhodné. Najprv však musí byť objektívne preukázané, že individuálna kotolňa je naozaj ekonomicky výhodnejšia a mali by byť tiež zohľadnené dosahy na životné prostredie. Tak to funguje v zahraničí.

***

Miroslav Kot

V roku 2004 začal pracovať vo Veolia Environnement v Paríži. Neskôr bol vyslaný na Slovensko, kde sa začlenil do skupiny Dalkia. V roku 2009 sa stal členom predstavenstva a zároveň finančno-administratívnym riaditeľom. Od marca 2013 je obchodným riaditeľom Dalkie na Slovensku.